Napríklad nemá dostatok miestností s plným vizuálnym aj akustickým súkromím,“ upozorňuje v rozhovore porotca OFFICE ROKA, Place & Architecture Psychologist, Michal Matloň.
Vie architektúra a dispozícia priestoru pomôcť cítiť sa ľuďom lepšie?
Priestor, v ktorom trávime čas, na nás rozhodne má vplyv. Ovplyvňuje to ako sa cítime, ako premýšľame, ako sa správame. Kognitívna veda sa dnes už na našu myseľ nepozerá ako na niečo čo sedí v našom mozgu, oddelené od svojho okolia. Na naše prostredie sa dnes pozeráme ako na rozšírenie našej mysle. Stáva sa tak neoddeliteľnou súčasťou nás. Naše pocity sú signálmi, ktoré nám dáva náš mozog a telo, a ktoré regulujú naše správanie.
Ak sa v nejakom priestore necítime dobre, môže to byť indikácia toho, že náš mozog ho vníma ako nehostinný – ako miesto, ktoré znižuje naše šance na prežitie. Naopak, ak navrhneme priestor na základe empatie a súčasných vedeckých poznatkov o človeku, zvyšujeme pravdepodobnosť, že sa v ňom budú ľudia cítiť dobre. Takýto priestor bude náš mozog vnímať ako podporujúce prostredie, ktoré vieme intuitívne pochopiť, a ktoré nám umožňuje prežiť. Práve preto je napríklad biofilický dizajn taký silný nástroj. Pomáha nám vytvoriť prostredie s charakteristikami, na ktoré je náš mozog evolučne stavaný a funguje vďaka tomu optimálne.
V rámci agendy ESG a problematiky diverzity, inklúzie, sa hovorí aj o neurodiverzite, o prístupe k zamestnancom, ktorí sú citlivejší než ostatní. Ako by im malo pracovné prostredie vychádzať v ústrety?
Už dlhšiu dobu sa poukazuje na to, že ľudia s citlivejšou nervovou sústavou, ktorí sú často zároveň aj introvertmi, majú od priestoru odlišné očakávania a potreby. Naše kancelárie sme ale dlho stavali tak, že vyhovovali najmä extravertom a ľuďom, ktorí boli menej citliví na podnety. Veľké, otvorené priestory, ktorými sa šíri hluk, a kde je ťažké pracovať sústredene a osamote, pripravovali citlivých ľudí o možnosť naplniť svoje potenciál a firmám zas benefitovať z neho. Pritom sa odhaduje, že introverti tvoria 30 – 50% populácie – zanedbávali sme veľké množstvo ľudí.
Priestory pre citlivých ľudí by im mali umožniť kontrolu nad tým, akým stimulom sú vystavení – či chcú byť v hluku alebo tichu, či chcú aby ich ostatní ľudia videli, či chcú byť zastihnuteľní… Preto by novo navrhnuté kancelárie mali obsahovať dostatok miestností s plným vizuálnym aj akustickým súkromím, ktoré majú zároveň dostatočnú veľkosť, prirodzené svetlo, čerstvý vzduch, ergonomické vybavenie a biofilický dizajn. Výborná správa je, že takéto priestory sú veľmi užitočné pre kohokoľvek, kto potrebuje vykonávať sústredenú, vysoko kvalitnú prácu, teda aj pre extravertov. Zvyčajne takýchto priestorov v kanceláriách nie je nikdy dosť.
Množstvo kancelárií je vybavených herným zariadením, relaxačnými miestnosťami, fitnes centrami, terasami s grilom… Nemajú potom zamestnanci pocit, že čas v práci trávia záhaľkou?
Zamestnanci by mali mať kontrolu nad tým, ako trávia svoj deň. Ako, kde a s kým robia svoju prácu. V tom ich samozrejme musí podporovať manažment a kultúra firmy – nie len tým, že im to dovolia robiť, ale aj tým, že im pomôžu s takouto slobodou narábať. Zamestnanci, ktorí majú jasný zmysel ich práce, vedia, ako môžu prispieť k úspechu firmy, majú jasné ciele, práca je v súlade s ich silnými stránkami a pracujú v podpornom prostredí, sa dokážu regulovať sami.
Z praxe aj z našich výskumov vieme, že vyspelí a podporujúci lídri, prijímajúca a ľudská kultúra a priestory, ktoré sú prispôsobené pre ich prácu a mentálnu pohodu, sú omnoho dôležitejšie, ako herné vybavenie či fitness centrum. Žiaľ spomínané benefity zamestnanci často vnímajú ako niečo, čím firma prekrýva nezadefinovanú kultúru, DNA firmy alebo dizajnové chyby. To ovplyvňuje ich produktivitu a well-being omnoho viac.
Ako vplýva UX prostredia na oblasť ľudských zdrojov pri získavaní talentov?
Kvalitné priestory môžu byť dobrým spôsobom ako prilákať kandidátov a talenty. Preto vždy odporúčam ľuďom, aby sa nechali počas pohovoru previesť priestormi danej firmy. Tak nie len získajú lepší obraz o tom, kde budú pracovať (ak nepracujú iba na diaľku), ale vedia z priestoru aj vycítiť ako si firma zamestnancov váži a aká je jej kultúra.
Firmy by sa zas pri návrhu a komunikácii svojho prostredia mali sústrediť na to, aby ukázali, ako ich prostredie skutočne podporuje prácu svojich ľudí. Vieme, že ľudia pracujúci v kanceláriách sú dlhodobo nespokojní s úrovňou súkromia a príležitosťami na komfortné sústredenie. Firmy, ktoré takéto priestory majú a vedia potenciálnym kolegom odkomunikovať napríklad že „u nás sa budete konečne vedieť sústrediť“, môžu byť vo výhode.
Spomenuli ste dištančnú prácu. Ako z Vášho pohľadu zmenila alebo ovplyvnila odvetvie dizajnu a architektúry kancelárií pandémia?
Myslím, že ľudia si postupne opäť zvykajú na blízkosť iných ľudí. Vieme ale, že sa napríklad zvýšila citlivosť na hluk. Ľudia sa vracajú do rovnakých kancelárií, v akých pracovali pred pandémiou, no zrazu im prekáža mnoho zvukov, napríklad rozhovory kolegov. To poukazuje na problém, ktorý bol v pracovných priestoroch dlhodobo, ale ľudia sa mu akosi prispôsobili. To, že si zvykneme na hluk či vyrušenia však neznamená, že nás stále nevyčerpávajú.
Pandémia tiež poukázala na privysokú hustotu kancelárií. V snahe ušetriť na nákladoch sa kancelárie často stavali s hustotou, pri ktorej sa znižovali komfort a produktivita ľudí. Nemysleli na to, aké následky na zdravie alebo produktivitu to bude mať. Kancelárske firmy míňajú veľkú väčšinu svojich nákladov na platy zamestnancov. Akákoľvek zmena v ich spokojnosti, zdraví, či produktivite sa tak premietne do hospodárskych výsledkov firmy viac ako šetrenie na priestore. Teraz sa firmy zbavujú svojich priestorov, lebo mnoho ľudí pracuje dištančne. Mohli by však zostávajúci priestor využiť práve na zníženie hustoty a vytvorenie produktívnejšieho, komfortnejšieho prostredia pre ľudí, ktorí v nich pracujú.
Po presťahovaní sa často objavia problémy s akustikou v priestore. Ako riešiť ozvenu, dunenie pri chôdzi, šelest vzduchotechniky a podobne bez drahých stavebných úprav? Existujú nejaké jednoduchšie a funkčné riešenia?
Aj v dôsledku prevládajúcej minimalistickej módy a navrhovaniu tvrdých povrchov sa dnes často navrhujú priestory s nevhodnou akustikou. Priestory vieme akusticky zlepšiť prítomnosťou mäkkých, látkových, polstrovaných povrchov, či akustickými panelmi na stenách a strope. Certifikáty ako WELL napríklad požadujú akustickú pohltivosť stropu až 90%. To nie je hodnota, ktorú dosiahneme surovým betónom. Často sa dnes navrhujú napríklad zasadačky alebo priestory na stretávanie sa bez pevných stien – buď úplne bez oddelenia alebo oddelené iba závesmi. Pritom vieme, že zvuk má tendenciu sa šíriť aj najmenšími škárami.
Ak niekde sedia zamestnanci, ktorí sa potrebujú sústrediť, mali by byť od akejkoľvek zóny, kde ľudia telefonujú či stretávajú sa, oddelení stenou siahajúcou až po strop, prípadne dostatkom iných priestorov tvoriacich bariéru. Najrušivejším zvukom je ľudská reč. V priestoroch, kde ľudia robia sústredenú prácu (30 – 50% pracovného času) by nemala byť počuť žiadna rozoznateľná reč a nemal by tam byť priveľký hluk.
V rámci OFFICE ROKA sú mnohé nominované firmy, ktoré sa presťahovali do nových kancelárií alebo do novej budovy. Je bežné, že si nechávajú spracúvať tzv. post occupancy study? Vedia a zohľadňujú v nových ofisoch to, čo v pôvodných priestoroch chýbalo alebo nebolo optimálne?
Post occupancy štúdie sa postupne začínajú dostávať do praxe, nie je to ale norma. Pritom by to malo byť niečo, čo sa robí nie len pri návrhu kancelárií, ale akejkoľvek architektúry a priestorov. Tieto štúdie sa tiež často sústredia skôr na funkčné prvky a problémy, prípadne podporu pracovných aktivít, ale nie až tak na emočné faktory a hlbšie pochopenie toho, ako sa ľudia v priestoroch cítia a prečo.
Často vidíme, že aj firmy, ktoré vkladajú do svojich nových kancelárií veľké množstvo úsilia a nákladov, nakoniec končia v priestoroch, v ktorých sú zásadné chyby. Architekti dnes ešte nie sú bežne oboznámení s tematikou ľudských psychologických potrieb. Videl som napríklad firmu, ktorá je rešpektovaná v oblasti user experience, no ich kancelárie nemali zapracované princípy biofilického dizajnu a boli v nich aj základné chyby týkajúce sa súkromia, umiestnenia stolov, či akustického komfortu. Architekti za ne boli pritom chválení, pretože priestory vyzerali zaujímavo na fotografiách.
Na záver spomeňme ešte biofíliu. Je to síce celá veda a množstvo manuálov, ako pracovať s prírodnými prvkami, ale predsa len skúste pomenovať aspoň niektoré zásady biofílie, ktoré by ste odporúčali dodržať pri tvorbe dizajnu kancelárií.
Princípy biofilického dizajnu nám dávajú spôsob ako vytvoriť prostredie komfortné pre náš mozog. Počas miliónov rokov evolúcie sme sa vyvinuli na existenciu v prírodnom prostredí. V prírode sa náš mozog cíti komfortne, pretože je na pochopenie takéhoto prostredia doslova stavaný. Biofilický dizajn opisuje charakteristiky podporujúceho prírodného prostredia, a to ako ich preniesť do architektúru a dizajnu. Biofilický dizajn by mal byť základným prvkom každého dobrého návrhu. Nemalo by sa naň pozerať ako na niečo dodatočné alebo niečo navyše. Podobne ako vieme, že ryba potrebuje akvárium s vodou určitej teploty, veľkosti, salinity, okysličenia, či určité svetelné podmienky, vieme že človek potrebuje pre svoje optimálne fungovanie priestor s prírodnými charakteristikami. V opačnom prírode začíname zažívať viac stresu, čo vplýva na naše zdravie a mentálny – a pochopiteľne aj pracovný – výkon. Ide napríklad o prítomnosť zelene v rôznych podobách, použitie prírodných materiálov a farieb, využitie prírodnej geometrie, ornamentu a textúr (oblé krivky, symetria, fraktály), cirkadiánne svietenie, prítomnosť vody, prirodzený pohyb vzduchu a variácie v teplote, spojenie s prírodnými rytmami, a ďalšie.
